Narodila sa jednej chladnej noci, v menšom Nórskom mestečku, pár dní pred oslavami Nového roku. Tichú domácnosť prehlušil detský plač. Už vtedy bolo všetkým jasné, že hlas má silný, možno viac, než by sa patrilo. Minimálne jej rodičia, ktorí kvôli nej po nociach nemohli spávať si to mysleli. Bola celkom veselé dieťa. Jej otec bol v meste jedným z tých bohatších, pretože vlastnil viaceré majetky a pozemky, ktoré prenajímal ostatným. Jeho meno tak malo svoju váhu. Že sa mu narodila dcéra sa hneď roznieslo po okolí a on sa tým nijako netajil. Svoju dcéru mal rád a okamžite pre ňu plánoval bohatú budúcnosť. Problém však spočíval v jeho vzťahu so svojou ženou. Neboli manželmi, neviazal ho teda k Sonjii žiaden sľub a kým ona ho milovala, on rád prijímal platby za prenajímané pozemky aj vo fyzickej podobe. Sonja o tom najprv nevedela, bola zaslepená láskou k svojej dcérke a myslela si, že už keď spolu bývajú a majú dieťa, čoskoro príde aj svadba. Ale malá Rebecca rástla, už mala štyri roky a svadba stále nikde. Namiesto žiadosti o ruku sa dočkala krutého odhalenia pravdy o tom, že pre Joakima nebola tou jedinou. Dieťa síce mal len s ňou, ale to nič nemenilo na tom, že jej srdce bolo zlomené. Nanešťastie pre Joakima, on netušil, že Sonja pochádza z dlhej línie rodu sirén. A to sa mu stalo osudným.

Nikdy predtým naňho svoj hlas sirény nepoužila, nemusela. Aj preto si myslela, že ich láska je skutočná, že nepotrebuje používať svoju moc, aby získala jeho srdce pre seba. Nedokázala sa s neverou vyrovnať. Bolo to pre ňu prvý a prisahala, že aj poslednýkrát, čo uronila slzu, z ktorej sa stala perla. Iba jedna jediná, ale niesla v sebe všetok jej smútok, pocit zrady a sklamania. Odložila si ju, ako pripomienku toho všetkého. A potom začala pracovať na svojej pomste. Najprv ho svojou mocou donútila k tomu, aby sa vzali. Presvedčila ho o tom, že to je perfektný nápad a nedala mu šancu namietať. Po svadbe, keď jeho majetok bol aj jej majetkom, začala ho pomaly pripravovať o rozum. Vkladala mu do hlavy rôzne myšlienky, nenápadne, ale účinne. A o necelý rok ho priviedla k šialenstvu, kedy si siahol na život. Malá, vtedy päťročná Rebecca tomu bola svedkom a tento zážitok ju poznačil tvrdo. Sonja si to dlho vyčítala, pretože nečakala, že to zájde do takého extrému, aby sa zabil pred ich dcérou, ale stalo sa tak.

Od toho momentu začala byť mĺkvejšia. Už nebola také štebotavé dievčatko, pospevujúce si na každom kroku. Vnímala, že sa niečo v nej zmenilo, začala cítiť svoju podstatu a tak isto ju cítila zo svojej matky. Tak ako v sebe nadobudla toto vedomie, tak ho aj prijala. Spolu s faktom, že to jej matka spôsobila jeho smrť. Možno bola moc malá na to, aby tomu plne porozumela, ale vedela o tom a matke sa aj tak neprestala vyhýbať. Aspoň nie úmyselne. Celkovo začala totiž tráviť čas osamote, ale nie kvôli tomu, aby sa niekomu vyhla, jednoducho chcela byť sama. A keďže bola stále zvedavá, častokrát sa stávalo, že vysedávala na streche ich domu. Pozorovala vtáky, občas im aj spievala, ale vtedy ju vždy našli. Keď jej matka zistila, že vysedáva na streche a pospevuje si, snažila sa jej to zakázať. Zároveň s tým jej začala vysvetľovať, že sú iné ako ostatný ľudia a že by jej spev mohol spôsobiť katastrofu.

Veci sa skomplikovali, keď niekoľko mesiacov po smrti Joakima začali podozrievať jej matku z bosoráctva. V cene bol život jej aj jej dcéry, ktorá určite musela byť dcérou diabla a Sonja Joakima očarovala, aby si myslel, že dievča je jeho. Rovnako ho donútila do svadby a panička si teraz myslí, že všetko patrí jej. Nemala sa ako hájiť, mešťania stáli proti nej a len málokto sa jej zastal. Rozhodla sa preto opäť začať používať svoje rodné priezvisko a odísť, ale v skutočnosti to bol útek. Vzala so sebou aj Rebeccu, samozrejme, no Šťastena akoby sa jej obrátila chrbtom, nedokázala nikde nájsť zázemie, nový domov. Peniaze na cestovanie im pomaly dochádzali a Sonja si uvedomovala, že jej pieseň začína slabnúť. Snažila sa preto Rebecce vysvetliť všetko, čo sama vedela, aby sa vo svete nestratila a aby ju nezabili.

Začínala byť zúfalejšia každým dňom, no v snahe zachrániť aspoň svoju dcéru, prenechala ju medzi kočovnými komediantmi. Dievča zaujalo ako tancujú, spievajú, robia rôzne triky a automaticky sa snažila napodobňovať ich. Ich vodca, Carl, videl v dievčati istý potenciál, nenechal sa teda dlho prehovárať a prijal ju medzi nich. Sonja dala dcére na rozlúčku ručne vyrobený prívesok na retiazke. Vyzeral obyčajne, no skrýval v sebe perlu, ktorú vtedy uronila kvôli Joakimovi. Perla z prívesku nebola na pohľad očividná, bola tam zakomponovaná sotva badateľne, ale na tom nezáležalo, pretože Rebecca ju cítila. Vnímala jej prítomnosť, akoby jej s príveskom narástla nová časť tela. A vnímala aj energiu, ktorú perla vyžarovala – tým sa u nej zrodila podvedomá nenávisť k mužom.

Sonja z jej života odišla a síce za ňou ešte dlho smútila, no dni jej rozveseľovala Gina, jej nová kamarátka. Gina bola len o rok mladšia, ale aj tak sa snažila s Rebeccou hneď spriateliť. Keďže Gina bola medzi komediantmi už od narodenia, vedela toho veľa, tak mnoho trikov učila aj ju. Sadli hneď od prvej chvíle a trávili spolu celé dni. Keďže boli všetci ako jedna veľká rodina, prijali ju aj ostatný, no s Ginou sa cítila najlepšie. Okrem nej si veľmi obľúbila aj Marthu, staršiu pani, ktorá síce nerobila žiadne triky, no bola pre nich ako ich liečiteľka. Venovala sa apatykárstvu a keď zistila, že Rebeccu to zaujíma, začala s ňou zdieľať niektoré svoje poznatky a skúsenosti.

Keďže boli kočovnou skupinou, nikde na jednom mieste nezostali príliš dlho, nanajvýš mesiac či dva, ale potom sa vydali ďalej. Cestovali dlhé trasy a ona vždy rada sledovala ako sa krajina mení. Keďže cestovali na juh, nezotrvali len v Nórsku, ale pokračovali ďalej. S tým prichádzali aj nové jazyky a iné zmeny. Pár ľudí od nich odišlo, aby sa usadili, iný sa k ich skupine pridali a rozšírili ich počty. Carlovi to vyhovovalo, pretože nová krv vždy priniesla niečo zaujímavé. Aj Rebecca prispievala k dielu, občas spevom, občas tancom, inokedy robila akrobatické kúsky s Ginou na lane, po ktorom chodili ako po rovnej zemi. Ale najviac ju bavilo, keď mohla pomáhať Marthe s jej bylinkami a odvarmi. Učila sa rýchlo a Martha jej čoraz radšej predávala svoje poznatky. Stala sa jej žiačkou a pomocníčkou, takže po nejakom čase už sa viac venovala tomu, než akrobacii. Ale stále zostávala kamarátka aj s Ginou.

To sa zmenilo, keď obe dievčatá dospeli a ich skupina sa v tom čase dostala až do Francúzska. Tam sa ku ich skupine pridal mladík menom Armand. Bol to typický Francúz, milovník a romantik. Obom dievčatám pobláznil hlavu, ale kým Rebecca ho vnímala ako zdroj zábavy, Gina sa doňho skutočne zamilovala. V oboch dievčatách to vyvolalo istú rivalitu. Rebecca sa spočiatku hádať nechcela, snažila sa Gine vysvetliť, že muži v skutočnosti nie sú takí, na akých sa hrajú, ale Gina to nechcela pochopiť, tak sa rozhodla dokázať jej to. Zviedla Armanda, udržiavala s ním románik najprv v tajnosti, ale keď ho mala omotaného okolo prsta, postarala sa o to, aby ich jej kamarátka odhalila. Nemyslela to zle, snažila sa otvoriť jej oči, ale podľa všetkého to prehnala. Gina ju zavrhla, z Armanda sa pre ňu stalo bremeno, tak mu v zápale hnevu povedala, že by ju nezaujímalo ani keby zomrel. To oľutovala o necelý deň neskôr, keď ho našli utopeného v neďalekom jazere. Vtedy si plne uvedomila svoje schopnosti a ich silu. Nikto ju nepodozrieval z toho, že by to mohla byť jej chyba. Ani Gina nie, no s tou sa ich vzťah nezlepšil ani potom.

Život sa jej zmenil, keď dorazili do Nevers. Martha ju naučila všetkému, čo vedela, Gina sa s ňou nebavila... Rozlúčila sa so svojou náhradnou rodinou, rozhodnutá usadiť sa v Nevers a pracovať ako apatykárka. Začiatok pre ňu nebol ľahký, ale keďže jej rodina bola početná, každý z nich jej prispel na bývanie a nechali jej nejaké úspory na začiatok, aby mala z čoho žiť, kým si začne poriadne zarábať. Jej francúzština stále pokrivkáva - jazyk už celkom ovláda, akurát prízvuk jej zostal a nesnaží sa ho skrývať. No v Nevers už žije rok aj pár mesiacov a zatiaľ sa dohovorila s každým bez problémov.