Jej matka pochádzala zo šľachtickej rodiny v Paríži, nemala súrodencov, vyrastala ako jedináčik a jej rodičia pre ňu chceli len to najlepšie, avšak, ona sa zamilovala do obyčajného muža bez titulu, bez mena, bez budúcnosti. Svojim rodičom sa postavila na odpor a tajne si ho vzala. Keď bolo po svadbe, svojej dcéry sa vzdali a odmietali im finančne pomáhať. Odišli bývať do Nevers a tam žili pokojným životom, nechýbalo im takmer nič. Mali menšiu farmu neďaleko mesta, kde chovali pár zvierat a pestovali obilie na menšom kúsku zeme. Tým si zarábali a živili svoju rodinu, ktorá sa jedného dňa rozrástla príchodom malej Valerie. Bolo to počas leta, jedného obzvlášť teplého večera. Valeria bola už od útleho detstva veselé dieťa, plné života a lásky k svojmu okoliu. Rodičom prinášala radosť každým dňom.

Rástla im pred očami a ku šťastiu im nič nechýbalo, až do momentu, kedy dovŕšila päť rokov a na prahu ich dverí sa objavila jej stará mama. Jej starí rodičia nikdy neboli u nich na návšteve, nikdy si medzi sebou nevymieňali listy. Maria síce rodičom poslala list o narodení vnučky, no nikdy naň nedostala odpoveď. Bolo to pre nich všetkých veľké prekvapenie, keď sa Pauline zrazu objavila u nich v Nevers. No aj táto návšteva mala svoj dôvod. Prvý bol ten, že Marii oznámila, že Edgar zomrel už pár rokov dozadu. Ďalší dôvod bol trochu viac zdrvujúci. Keďže bola Maria jedináčik, trvala Pauline na tom, že si malú Valeriu odvedie so sebou do Paríža a bude ju tam vychovávať po svojom. Zvolí pre ňu lepšiu budúcnosť, než má ich dcéra. Samozrejme, Maria aj Léopold namietali, ale keď sa Valeria dozvedela o veľkom meste a vzdelaní, sama začala presviedčať rodičov, aby ju pustili. Sľúbila im, že ich bude chodiť pravidelne navštevovať. Nebolo to pre nich ľahké, no Maria v tom čase bola tehotná s ich druhorodenou dcérou a síce s ťažkým srdcom, no súhlasili.

Pre Valeriu sa tak začal celkom nový život. V Paríži sa musela začať chovať ako dáma. Bolo to pre ňu ťažké, aspoň zo začiatku. Všetky tie pravidlá, etiketa, spoločnosť... Bolo to iné, než čo poznala zo svojho domova, preto sa jej ťažko prispôsobovalo, jej stará mama s ňou mala trpezlivosť a najala jej veľmi dobrých učiteľov. Valeria bola na svoj vek vždy až moc chytrá, takže s učivom si poradila ľahko a napokon aj s vecami fyzického rázu ako bolo správne držanie tela či stolovanie. Naučila sa všetko, čo mala na svoje postavenie poznať, no aj napriek tomu sa snažila v živote nájsť hlbší zmysel. Už ako mladá prejavila svoj veľký záujem o umenie a jej stará mama ju v tom chcela podporiť, no miesto toho, aby sama niečo tvorila, vždy radšej umenie len pozorovala, obdivovala a rozjímala o tom, aký odkaz autor vo svojom diele ukryl. Prečítala všetky knihy v pestrej knižnici svojej starej mami, poznala toho viac ako ju pôvodne zamýšľala naučiť.

Nezabúdala do toho navštevovať svojich rodičov v Nevers. Tam jej okrem jednej sestry pribudla aj druhá. Pauline istého času prejavovala záujem o to, aby si so sebou odviedla aj svoje mladšie vnučky, no keď už mala Valeriu, s ktorou bola spokojná, nevložila do toho úsilia moc snahy. Yvonne ani Antoinette ale nevyjadrili toľko záujmu o odchod do Paríža, ako to pred rokmi urobila Valeria, takže zostali v Nevers s rodičmi. Valeria zatiaľ ďalej vyrastala v Paríži a keď dosiahla vek vhodný na vydaj, jej stará mama to využila a zoznámila ju s jedným mladým mužom šľachtického pôvodu. Nemal síce vysoký titul, ale mal aspoň nejaký a bol z dobrej rodiny, s ktorou sa poznali, takže bolo pre nich logické, že im vystrojili svadbu. Nebola z toho nadšená a snažila sa vzdorovať, ale neúspešne, pretože sa oltáru nevyhla.

Stala sa z nej Valeria Benett. Jej manžel Xavier nebol zlý muž, ale nemilovala ho a hlavne si ešte stále myslela, že bola zbytočne moc mladá na svadbu. Mala v tom čase sotva sedemnásť. Svoju lásku aj naďalej venovala umeniu a spolu s tým prišlo aj zoznámenie sa s jedným nádejným mladým umelcom. Páčila sa jej jeho tvorba, tak mu vnukla trochu inšpirácie a motivácie, pomáhala mu pri tvorbe bez toho, aby si sama uvedomovala aký veľký vplyv naňho má. Počas tej doby otehotnela so svojim manželom, ktorému zostala verná aj napriek všetkému. Toho umelca nemilovala, nie v pravom slova zmysle, no milovala to spojenie medzi nimi, to, ako si dokázali rozumieť. Milovala jeho umenie. A ten umelec miloval ju, no nikdy mu to neopätovala – ani mu nikdy nedala najavo, že oňho nestojí, len sa hájila tým, že je vydatá a bude mať dieťa.

Narodil sa jej syn Valentin, ktorý jej priniesol nové obzory do života – v tom čase mala už osemnásť. Bola to láska na prvý pohľad, to najkrajšie umenie aké kedy mohla vytvoriť. Písala o tom veľa listov svojim rodičom a pre matku písala špeciálne listy aj o svojom umelcovi. Ako odpoveď sa jej vždy dostalo len to, aby sa unáhlene vrátila do Nevers, pretože sa musia vážne porozprávať. Znelo to naliehavo, preto zverila malého Valentina do opatery Xavierovi. Valentine už bol dosť veľký na to, aby nepotreboval matku neustále a mali k tomu aj pestúnku na pomoc. Mala odísť len na pár dní, aby zistila, čo sa stalo doma, pretože to nebol rozhovor, ktorý by mohli viesť skrz listy. Teda sa s manželom aj synom rozlúčila, umelcovi nechala len list, že bude nejaký čas preč z Paríža.

Vrátila sa do Nevers, kde našla matku na smrteľnej posteli. Bol to pre ňu šok, no to hlavné ešte len prišlo, keď jej matka začala odhaľovať jej pravý pôvod, jej podstatu a schopnosti. Objasnila jej aj to, že tak ako zomiera teraz ona, zomrel rovnako aj jej otec, Valeriin starý otec. A tiež to, že aj ju jedného dňa čaká rovnaký osud, preto by nemala životom mrhať, ale užívať si ho tak ako sama chce, pretože má len veľmi málo času na to, aby žila podľa predstáv niekoho iného. Aj preto sa rozhodla vydať sa z lásky a nie z povinnosti k svojim rodičom. Došlo medzi nimi k pochopeniu, aké už Valeria dlho nezažila. Matke sa poďakovala, rozlúčila sa s ňou a vrátila sa domov do Paríža, kde na ňu čakala spúšť.

Jej umelec, zdrvený jej odchodom, podľahol depresiám a v návale žiarlivosti a smútku sa vlámal do ich domu a zavraždil Xaviera aj malého Valentina. Pestúnka tam v tom čase nebola, no ona ich potom našla a nahlásila to. Keď sa Valieria vrátila domov, umelec už bol odsúdený aj popravený. Bolo to pre ňu zdrvujúce, nielen, že prišla o matku, ale aj o manžela a syna. Pukalo jej srdce aj pri pomyslení na to, že toho bol jej umelec schopný, že sa to všetko stalo kvôli nej. Nevadilo jej, že zomrel, ale vadilo jej, že ju pripravil o rodinu. No pomstiť sa mu už nemohla. Radšej sa preto vrátila takmer dvadsaťročná do Nevers. Už nedbala na reči svojej starej mamy, jednoducho odišla, vzdala sa majetku v Paríži aj titulu a do Nevers odišla s tým, že si kúpila vlastné bývanie a zamestnala sa ako učiteľka a pestúnka u jednej rodiny v meste. Rýchlo si ju obľúbili a ona si rýchlo obľúbila ich, tak ako ich dve malé dcéry. Stretáva sa do toho aj so svojou rodinou, s otcom a sestrami. Otec sa už po smrti manželky neoženil, no snaží sa ďalej starať o dve mladšie dcéry, kým Valeria sa snaží mu občas pomáhať a trochu ich v živote usmerniť.

Musai

Píseň (automatická schopnost)

• V hlase se probouzí jemná magie, která umí nečekaně proniknout na povrch. Mívá tendence se projevit, když s ní otřásají silnější emoce - vztek, bolest, ale i radost. Proplétá se do slov, na které vkládá v mysli i v řeči silný důraz. Její schopnost nemá intenzivní dopad na ty, proti kterým ji používá, spíš připomíná lehkou pobídku, vnuknutí mysli, při němž se nevzpouzí a ve většině případů poslechnou požadavek, i když jim později může vrtat hlavou, proč se to stalo a jestli je náhodou neočarovala. K jejímu štěstí se pochybnosti rozplynou. Může někoho přinutit nečekaně změnit názor, obvykle jí ale po tom pobolívá hlava.

​

Bioluminescence (pasivní schopnost)

• Její pleť získává nenápadný perleťový lesk, svěží, zdravý, čímž může připadat ostatním o maličko přitažlivější než jindy. Její Píseň bývá tehdy o něco intenzivnější a může se projevit i při zpěvu, kdy melodií přenáší svoje pocity na lidi kolem sebe.

??? postů

???